Banská Štiavnica a okolie
Banská Štiavnica je jedno nádherné, kúzelné a rozprávkové mesto. Verte mi, vôbec nepreháňam. Keď som bola malá, chodievali sme sem celkom často, moja sestra tu študovala na strednej škole, a tak vždy, keď mala nejaké rodičovské, stužkovú či niečo podobné, rodičia ma brávali so sebou a ja som tieto výlety milovala. V tomto období som ešte nevedela oceniť krásu a čaro tohto mesta natoľko, ako si to dokážem uvedomovať dnes. Poviem vám, keby po tých vydláždených úzkych uličkách nejazdili autá, ale koče ťahané koňmi, mali by ste pocit, že ste sa vrátili v čase a objavili ste sa v dobe rytierov, princezien a kráľov, v dobe, keď Štiavnica prekvitala ako bohaté banské mesto.Banská Štiavnica je proste unikát, klenot v srdci Slovenska. Mesto z každej strany obklopené horami a bujnou vegetáciou, miesto, kde máte pocit, že človek sa prispôsobil prírode a nie ona jemu, čo je už v dnešnom svete raritou.
Ak sa rozhodnete spraviť si výlet do Štiavnice, nebudete ľutovať. Toto mesto má asi úplne všetko. Máte tu možnosť vidieť obrovský kus histórie i prírody, na vlastnej koži prežiť príbeh lásky Sládkoviča a jeho Maríny a navyše sa popritom aj dobre najesť a vychutnať si čaj v jednej z mnohých éterických čajovní (a vraj tu varia najlepšie pivo na Slovensku, neviem, koľko je na tom pravdy, keďže som ho neochutnala, no buď budete dôverovať môjmu tajnému zdroju alebo, ak ste zvedaví, môžte si ho tam ísť rovno ochutnať :D ).
Aby som to už viac nenaťahovala, tu sú miesta, ktoré sa podľa mňa oplatí vidieť...
Čo vidieť?
Dominantou mesta je, podľa mňa, kalvária. Na kalvárii som bola naposledy deň pred Silvestrom, v roku 2017, kedy som tam bola zároveň prvýkrát, no verím, že nie posledný. Viem, že v tom čase tu ešte prebiehala rekonštrukcia, neviem, v akom stave sa nachádza dnes, no dostali sa ku mne informácie, že renovácia by už mala byť dokončená.
Vtedy bola dosť sranda prebrodiť sa snehom a dostať sa až na vrch bez ujmy na zdraví. Podarilo sa nám to a ten výhľad stál za to. Nabudúce by som sem prišla najradšej asi niekedy na jar alebo v lete a celkom sa pohrávam s myšlienkou spraviť si piknik na náprotivnom kopčeku s výhľadom na celú tú krásu. Tak už len nájsť niekoho, kto by ten moment chcel zdieľať so mnou.
Starý a Nový zámok. Neviem, čo by som k tomu dodala. V minulosti, išlo v podstate asi o nejaké strážne veže a protiturecké pevnosti, dnes v nich nájdete múzeá, ktoré sa venujú najmä histórii mesta a baníctvu. Na mňa pôsobia majestátne už zdiaľky a pri pohľade zblízka sa mi roztrasú kolená a to mi ich stačí vidieť zvonka.
Ja by som to zhrnula tak, že v Štiavnici ani nepotrebujete mať nejaký konkrétny cieľ. Stačí sa prechádzať uličkami historického centra a budete hýkať na každom rohu. Snáď úplne každý centimeter, každá budova, kvetinka, snáď aj dlaždica na chodníku sú tu fotogenické. Ja som sa len obzerala a ukazovala prstom na všetko, čo sa mi nejakým spôsobom páčilo a že toho nebolo málo. Tie obchodíky so suvenírmi (mimochodom, pekne predraženými), ich dokonalé výklady a neskutočná atmosféra ma neprestávali fascinovať. Jednoducho, tu je oklieštená zbierka fotiek, ktoré sa mi podarilo zhotoviť...
Nemôžem opomenúť ani Počúvadlo, Tajchy, Trojičné námestie, Banské múzeum či Múzeum a banku lásky, kde nájdete celú básnickú skladbu Marína...
Kde sa najesť?
Na obed sme si zvolili pizzériu Kachelman. K pizzérii patrí aj penzión a reštaurácia s rovnomenným názvom. Čo oceňujem, je skutočnosť, že tu mali aj malú pizzu, ktorá bola pre nás tak akurát. Celkovo pizzi dávam 3 body z 5. Zvolila som si zeleninovú pizzu Verdura a musím vyzdvihnúť najmä cesto, ktoré bolo tenké, no zároveň nadýchané, moje milované okraje boli mäkkučké ako obláčik a prepečená bola tak akurát. Okrem iného, syr, ktorý je podľa mňa základ dobrej pizzi, bol chuťovo veľmi dobrý, no nechápem logiku dať na pizzu hrášok a nakladanú kápiu, ale ok. Paradajkový základ bol trochu kyslejší a celkovo ho tam bolo požehnane, čo si už každý musí zobrať po svojom, či je to dobre alebo nie, no na druhej strane musím ešte vyzdvihnúť, že šampiňóny boli čerstvé a nie z konzervy a že sme v reštaurácii boli samé a mali sme bohovské súkromie a čašníci sa nás prišli niekoľkokrát spýtať, či nič nepotrebujeme, či nám chutí a či máme všetko.
Boli sme hladné ako vlci, takže sme zjedli a vypili všetko až dotla, no pozitívom je, že nám vôbec nebolo ťažko, čo sa po pizzi občas stáva.
Poobede sme sa rozhodli niekde sa zastaviť a vychutnať si menšiu siestu. Vybrali sme si kaviareň s príznačným názvom ´´Kaviareň´´ (na fotke je vidieť, ako sa ten názov písal). Mali tam domáce koláče a tak sme neodolali. Ja som siahla po šomrole, (čo som nikdy pred tým nemala a celkom mi chutilo) a ľadovej káve a mamina si dala koláčiky hneď 2, čokoládový s višňami a punčový rez, ktorý bol úplne iný, ako všetky punčové rezy, ktoré som doteraz videla a ochutnala a pravdepodobne obsahoval aj levanduľu.
Ďalej naše kroky viedli na ubytovanie, kde sme si na chvíľu oddýchli. Keďže náš výlet trval 2 dni, potrebovali sme niekde prespať a to niekde bolo v penzióne Príjemný oddych, ktorý je hneď pri Starom zámku. Bolo tam naozaj príjemne, ticho a útulne, v cene boli aj raňajky, za čo majú odo mňa veľké plus. Problém bol len v tom, že sme mali izbu economy, ktorá bola približne o 10€ lacnejšia, no bola v podkroví a bolo tam hrozne dusno, takže sa tam bohvieako nespalo. Druhýkrát by sme si už túto izbu nezvolili, ale penzión navštívime kľudne aj nabudúce.
Po pár hodinách oddychu sme sa opäť vybrali do uličiek mesta. Na večeru sme zakotvili v reštaurácii Black M, ktorá je totálne bombová. Dali sme si bravčovú panenku so slaninovým chipsom a grilovanými cherry paradajkami, opekané zemiaky a zeleninový šalát. Bolo to mega! Tak dobré zemiaky som ešte asi nikdy v živote nejedla a šťavička na mäse bola tiež čisté nebo v hube. Dávam 5/5 a odporúčam navštíviť.
Keď už sme boli v Štiavnici, rozhodli sme sa urobiť si menšie výlety aj do okolia. No o tom až nabudúce...
Lili
Komentáre
Zverejnenie komentára