Zvolen
Ahoj,v tejto sérii článkov by som vás chcela namotivovať na to, aby ste aj vy nadobudli chuť objavovať našu krásnu krajinu a jej očarujúce zákutia. Väčšina z nás si pod pojmom cestovanie hneď predstaví výlet do nejakej cudzej krajiny. Pýšime sa tým, ako sme boli tam a tam, precestovali sme polku Európy, možno sme navštívili i Ameriku, Afriku či Austráliu... No ruku na srdce, koľko je takých, čo takmer nepoznajú Slovensko, nevideli ani polovicu z toho čo ponúka naša príroda, historické pamiatky, naša gastronómia či kultúra. Myslím, že je takých ľudí viac než dosť a pritom stačí nasadnúť na autobus či na vlak (my, študenti, ho máme zadarmo, tak prečo to nevyužiť), nepotrebujete ani auto či kupovať drahé letenky na lietadlo, je to také jednoduché, tak neváhajte, vstaňte od počítača a vydajte sa objavovať svoju domovinu...V dnešnom diely seriálu ´´Objav so mnou Slovensko´´ sa zameriam jedno z miest stredného Slovenska, Zvolen. Priznávam, s tým Zvolenom to také ružové nie je, no aj tu sa dajú nájsť zaujímavé miesta a pamiatky, ktoré sa oplatí vidieť. Svoje rozprávanie by som rozdelila na také 3 časti : čo sa oplatí vidieť, kde sa dá dobre najesť a kam sa oplatí zájsť na dobrú kávičku či koláčik. Tak bez ďalších okolkov, pustime sa rovno na to...
Zvolen
Zvolen je jednoznačne notoricky známy svojím zámkom, ktorý je v podstate takou dominantou celého mesta. Čo sa zámku týka, videla som ho zvonka i zvnútra a musím vám povedať, že nie je tak zaujímavý, ako som očakávala. Zámok je v podstate takou galériou, vo vnútri sú nejaké tie obrazy, sochy, ale v skutočnosti, je dosť chudobný a prázdny. Nádvorie na mňa síce dýcha históriou a má to správne rytierske čaro, no kupovať si vstupenky a vydať sa na prehliadku interiéru nebude pre bežného turistu asi veľkou zábavou a ani nezabudnuteľným zážitkom. Čo by vás však pravdepodobne mohlo zaujať, je skutočnosť, že v letných mesiacoch sa na zámku konajú Zámocké hry zvolenské, čo je vlastne taká séria divadelných predstavení, ktoré sa odohrávajú na javisku, priamo na nádvorí zámku. Ja sama by som na nejaké to predstavenie rada zavítala, tak dúfam, že sa mi to niekedy zadarí.
Ja sama som tentokrát bola vo Zvolene v sobotu. No a viete čo, v podstate by som ho nazvala takým mestom duchov. Skutočne o nejakých masách turistov, ale ani domácich sa tu veľmi hovoriť nedá. Najviac ľudí bolo asi na námestí SNP a pár som ich stretla i na zámku, no inak som stretla viac-menej len bezdomovcov a pofidérnych ľudí. Nie je to veľmi bezpečné miesto, aspoň ja som z neho mala taký pocit, tým že som sa po ňom potulovala sama. Snažila som sa preto, nezachádzať do žiadnych zašitých uličiek a zdržiavala som sa tam, kde sa hmýrilo najviac ľudí. No dobre, úplne mi to nedalo a zašla som aj do nejakého pekného parčíka, ktorý vyzeral ako oáza zelene a pokoja, no keď som zrazu zbadala, ako sa tam pár metrov predo mnou nejaký pán opiera o lavičku a zvracia, radšej som sa zvrtla na päte a vybrala si iné miesto na rozjímanie.
Prvé, čo ma zaujalo, keď som vystúpila z vlaku, bola táto fontána pri Technickej univerzite. Okrem nej tu môžete nájsť aj (už spomínaný) park, v ktorom sú busty všakovakých významných osobností z českej a slovenskej histórie a tiež jazierko a veľa krásnych kvetov.
Nemôžem opomenúť ani opancierovaný vlak ( ospravedlňujem sa, ak som to nenazvala správne ) a Pustý hrad, ktorý sa týči na kopci nad mestom. Na Pustom hrade som bola minulý rok. Vedie naň celkom schodná cesta a táto túra nie je nijak extrémne náročná a myslím, že ju zvládne každý. Je odtiaľ nádherný výhľad a myslím, že sa oplatí si tam zájsť.
No a potom tu máme Námestie SNP, kde si môžeme posedieť na lavičke s výhľadom na Zvolenský zámok, nájdeme tu krásne ihrisko so skákacím hradom pre najmenších, zaujímavý kostolík, nespočet kaviarní, cukrární a zaujímavých obchodíkov ( ktoré boli v sobotu pravdaže zavreté ), divadlo Jozefa Gregora Tajovského ale i park Ľ. Štúra, na konci ktorého stojí nákupné centrum, zvolenská Európa.
Kde sa najesť?
Poviem vám, že keď na mňa prišiel hlad, bola som celkom sklamaná. Tým, že bola sobota, väčšina reštaurácií bola zatvorená a celkovo som tu nevedela nájsť žiadnu obstojnú možnosť, kde by som si mohla zájsť na obed.
Nakoniec som sa ´´zaparkovala´´ v reštaurácii Knar, ktorá sa nachádza na prízemí nákupného centra Európa.
Našťastie tu mali celkom dobrý výber a širokú ponuku. Pôvodne som myslela, že ide len o pizzériu, ale zistila som, že tu varia i ´´normálne´´ jedlá. Táto reštaurácia nie je úplne z tých najlacnejších, ale ani úplne najdrahších. Ak sa ponáhľate, môžete siahnuť aj iba po trojuholníčku pizzi so sebou, ktoré tu predávajú aj po jednom alebo ak sa chcete schladiť, predávajú tu aj kopčekovú zmrzlinu.
Každopádne, ja som si dala tortillu plnenú kuracím mäsom, zeleninou a nejakým dresingom a limonádu s limetkou, rebarborou a uhorkou.
Spolu som zaplatila okolo 9€. Čo nie je úplne málo, no jedlo nebolo zlé, aj keď nebolo chuťovo nejak extra special, no porcia bola celkom dosť veľká a v tortille bolo skutočne veľa zeleniny a tak akurát pečeného kuracieho mäska.
Následne som sa ešte presunula na námestie SNP, kde som si čakanie na vlak spríjemnila posedením v kaviarni Jadran caffe. Dala som si výborné cappuccino s bezlaktózovým mliekom (áno, aj takúto možnosť tu majú) a jahodovú mini pavlovu tortičku, ktorej krém chutil ako obláčik. Ceny sú tu neporovnateľne prijatelnejšie ako v susednej Srdcovke (a kde stáli rady na ich ospevovanú zmrzlinu), ktorá sa nachádza hneď vedľa, no koláčiky mi prišli asi o polovicu menšie, zatiaľ čo káva sa mi naopak zdala o niečo väčšia. Každopádne, ako bonus tu bola neuveriteľne milá obsluha, pekné vonkajšie posedenie a čisté záchody, ktoré proste turista nemôže neoceniť :D .
Nakoniec som sa ešte zastavila v Lidli, pretože vzhľadom k tomu, že sa mi nepodarilo ukoristiť žiaden obstojný suvenírik, chcela som priniesť domov mamine aspoň jej obľúbenú orieškovú čokoládu.
Potom som už len bežala na vlak a frčala smer domov.
Lili
Komentáre
Zverejnenie komentára