Ani si neviete predstaviť, aká som šťastná, že môžem konečne hrdlo prehlásiť, že som úspešne ukončila strednú školu, odmaturovala a teraz si môžem do životopisu zaznamenať v kolonke vzdelanie ukončené stredoškolské s maturitou.
Niekoľko týždňov dozadu som bola ešte presvedčená, že tento moment nikdy nenastane. V kútiku duše som mala strach, že pred maturitnou komisiou nebudem zo seba schopná vydať ani hlások, strelia mi päťku a mňa to zrujnuje tak, že sa mi zrúti celý život a ja ho už nebudem schopná znova zlepiť naspäť.
Nešlo by ani tak o to, že by som daný predmet alebo rovno všetky predmety musela ešte raz opakovať, ale skôr o ten neúspech a sklamanie, ktoré by som tým sama sebe spôsobila. Ako sa poznám, v takomto prípade, by som nebola schopná sa už sama sebe pozrieť do očí a už vôbec nie sa v septembri postaviť pred ľudí, ktorí boli svedkami mojej porážky.
Moje katastrofické predstavy sa však našťastie nestali skutočnosťou. Podarilo sa mi, aspoň čiastočne, zachovať chladnú hlavu a z každého predmetu preukázať nadobudnuté vedomosti, aj keď som presvedčená, že by som to dokázala ešte o čosi lepšie, len mať tak omnoho viac guráže, sebavedomia a menej sa báť.
Každopádne, ako všetci vieme, maturita, minimálne u nás, má dve časti. Písomnú a ústnu. Za seba musím povedať, že som sa písomnej bála oveľa viac než ústnej. Na písomnej, externej i internej časti, ste odkázaní len sami na seba, ak vám niečo v tom strese vypadne, máte smolu, nikto vás nenakopne, nenašepká, ani nedoplní. Neviete, čo presne od toho môžete čakať, aké otázky vám tam ´´Núcemáci´´ trepnú, aké budú na teste texty na čítanie s porozumením a ak sa cítite slabí z angličtiny, hlavne pri odposluchu, čo za nahrávky si na vás pripravia. Ja som sa na písomnej bála asi najviac práve toho. Keď sme robili na hodinách počúvanie, často som mala problémy tomu aspoň trochu porozumieť. Britský prízvuk mi až taký problém nerobí, ale americký či austrálsky, to je už iná káva.
No ale poďme pekne poporiadku.
Na písomnú maturitu sme sa pripravovali jednak na hodinách slovenčiny a angličtiny v škole a jednak som sa samozrejme učila aj doma. Čo nám tento rok hralo do karát, bol fakt, že pred písomnou maturitou sme mali akoby akademický týždeň, tak ako pred ústnou. Totižto, jarné prázdniny vyšli presne týždeň pred termínom maturít. Čo sa slovenčiny týka, pomohlo mi, že som si v štvrtom ročníku navolila aspoň seminár z literatúry. Tým, že som maturovala z chémie a biológie, ktoré mi zabrali 14hodín z 18, ktoré som mala k dispozícii na voliteľné predmety, mohla som si vybrať už len 2 ďalšie semináre. Vedela som, že hodiny konverzácie z angličtiny sú pre mňa nevyhnutnosťou, a tak som sa snažila si rozhodnutie o výbere posledného seminára premyslieť skutočne dôsledne. Jednou z možností bola fyzika, no keďže som si bola istá, že na medicínu sa hlásiť nebudem a nechystám sa ísť ďalej študovať do Čiech, túto možnosť som rýchlo zavrhla, vzhľadom k tomu, že fyzika nie je jedným z mojich obľúbených predmetov. Rozhodovala som sa preto medzi seminárom zo slovenského jazyka, tzv. SSJ, a seminárom z literatúry, LSE. Nakoniec som si zvolila LSE, pretože z literatúry je toho učiva nad mraky a naopak zo slovenčiny mi prišlo, že toho mám v poznámkach akosi málo a že si to stihnem prejsť aj sama. Svoju voľbu som ani na chvíľu neoľutovala. Všetky predmety, ktoré som mala v rozvrhu, boli pre mňa prínosné a vďaka tomu som sa konečne po 3 ukrutných rokoch plných matiky, fyziky, dejepisu či občianskej náuky každé ráno do školy aj naozaj tešila. Zvolila som si svoje najobľúbenejšie predmety a aj keď išlo asi o najťažšiu kombináciu, čo sa nárokou na pochopenie a zapamätanie si rôznych pojmov týka, nedokážem si predstaviť, že by som maturovala z akýchkoľvek iných predmetov.
Každopádne, nedokážem slovami opísať, aká som šťastná, že maturita z matematiky pre nás nebola povinná. Ja som totiž ten typ študenta, ktorého ostatní berú možno ako šprta, aj keď to nie je úplne výstižné. Nie som človek s nafukovateľnou pamäťou a naopak, zabúdam hrozne rýchlo. Ak nejaké učivo nepochopím, nie som schopná sa ho dôkladne naučiť, ak sa mi to aj podarí, veľmi rýchlo všetko zabudnem. Avšak matematika nebola nikdy mojou doménou. Na gymnáziu som mala zo všetkých písomiek vždy jednotky, maximálne dvojky, no matematika to bola moja nočná mora. Keď sme preberali geometriu, goniometriu a ja neviem, čo všetko, potvrdila som si, že moja schopnosť vizualizácie a priestorového vnímania je na bode mrazu. Občas som pokojne schytala aj štvorku a z polročných písomiek som lepšiu známku ako 3 dostávala skutočne len sporadicky. 2 na vysvedčení sa mi podarilo vždy nejak naškriabať len z milosti. :) Keby som teda mala z matematiky maturovať, zaiste by som si buď vytrhala všetky vlasy alebo by som skočila z najbližšieho mosta.
Vráťme sa však späť k priebehu mojich príprav na túto dôležitú skúšku.
Počas týždňa pred písomnými maturitami to vyzeralo asi tak, že som si urobila plán na jednotlivé dni. Ak si myslíte, že som sa učila nepretržite od nevidím do nevidím, ste na omyle. Mojou ´´výhodou´´ však bolo, že som sa pilne učila celé 4 roky a čo sa týka slovenčiny, veľa som si pamätala ešte aj zo základnej školy, kde som mala šťastie na naozaj dobré učiteľky a inak tomu nebolo ani na gymnáziu, kde nás učila triedna profesorka. Slovenčina bola vždy jedným z mojich obľúbených predmetov, čítala som všetky povinné diela, až na Jozefa Maka a Statky Zmätky, ktoré sa mi nakoniec stali osudnými. :D Čo sa týka toho môjho plánu, vyzeral asi tak, že prvý deň som si naplánovala zopakovať si celú literatúru, druhý deň som si prešla povinné čítanie, teda všetky obsahy, autorov, charakteristiky diel, tretí deň bola na programe slovenčina a zvyšné dva dni som venovala angličtine. Cez víkend som si už urobila len nejaké staré maturitné testy, tuším, že 2 z každého predmetu a v pondelok, teda deň pred slovenčinou, som zostala doma a veľa som oddychovala, aby som hlave dala priestor všetky informácie spracovať.
Pred samotnými testami som bola hrozne nervózna. Verila som, že slovenčinu nejak dám, veď mi je srdcu blízka, no z angličtiny som mala úplne opačný pocit. Vôbec sa mi na ten test ani nechcelo ísť a neverila som, že by som mohla dosiahnuť aspoň tých prepotrebných 33%.
Ešte som zabudla podotknúť, že anglickú gramatiku som si opakovala s knihou YES - gramatika / cvičebnica (neviem presný názov) a myslím, že mi to celkom aj pomohlo, najmä pri tvorení slov, rovnako ako mi pomohla aplikácia Duolingo, ktorú si môžete zdarma stiahnuť do mobilu. Tá bola pre mňa prínosná najmä pri učení sa predložiek, ktoré som si vďaka srandovným vetám, ktoré sú v Duolingu samozrejmosťou, celkom dobre zapamätala.
Vráťme sa však k priebehu testov. Dôkazom toho, že som bola nervóznejšia než nervózna je fakt, že som sa pomýlila už pri vypisovaní hlavičky a to ako na slovenčine, tak aj na angličtine. V prvom prípade som zle vyplnila pohlavie :D a v druhom som si poplietla čísla v kóde školy. Nikomu to neprajem, pretože vás to už na začiatku totálne vyvedie z miery. Ďalším problémom pre mňa bolo dokázať sa sústrediť. Ak by sa ma pýtali nejaké vedomostné otázky, bolo by to v pohode, no dôjsť na to, čo je hlavnou myšlienkou prečítaného textu alebo v tomto texte niečo vyhľadať, to už také ľahké nebolo. Po oboch testoch som sa cítila pomerne nanič. No snažila som sa nedovoliť negatívnym myšlienkam prevalcovať ma a svoju pozornosť som orientovala na ďalšiu časť testu, ktorou bol sloh. V medzere medzi jednotlivými časťami som sa rozhodla neopustiť budovu školy. Radšej som si jedlo zabalila so sebou a ešte som si prešla body, ako majú vyzerať jednotlivé slohové útvary. Jednoznačne vám ale odporúčam vziať si dostatočné zásoby vody a jedlo, ktoré vás dostatočne zasýti, no zároveň nezaťaží žalúdok, premýšľanie zožere hrozne veľa energie a okrem toho, potrebujete sa sústrediť na niečo úplne iné ako na škŕkajúci žalúdok. Za seba musím povedať, že správne zvolené jedlo mi neskutočne pomohlo a zohrávalo veľkú úlohu v tom, ako som celé maturity zvládla.
Na slohoch z oboch jazykov som si dala veľmi záležať. Využila som všetok čas, ktorý som mala k dispozícii a vyplatilo sa. Z oboch som mala nakoniec jednotky a pritom z angličtiny som mávala väčšinou vždy 2. No stačí sa správne koncentrovať a zrazu človek ani nerobí toľko chýb a myšlienky sa roja jedna báseň.
Našťastie, na ústnu maturitu som išla s tým, že oba testy aj slohy som spravila, aj keď angličtina ma mátala ešte dlhý čas potom, ako som test dopísala. Reálne som prerevala niekoľko dní a prebdela niekoľko nocí, čo som sa sužovala, že som to proste nespravila a premýšľala som nad tým, čo budem potom v tom prípade robiť. Samozrejme to bolo zbytočné a aj keď výsledok nebol nijak závratne skvelý, podarilo sa mi prekvapiť samú seba.
Okamžite po skončení písomných maturít som sa začala venovať biológii a chémii. Povedala som si, že slovenčinu a angličtinu sa budem učiť už len to, čo bude práve nevyhnutné do školy a k väčšiemu opakovaniu sa vrátim až cez akademický týždeň. Mala som v pláne mať zo zvyšných dvoch predmetov všetko zopakované do začiatku akademického týždňa, to sa mi nakoniec až tak úplne nepodarilo, no nebola to žiadna tragédia. Učenie biológie sa mi totiž trošku pretiahlo, pretože zapamätať si všetko okolo rastliniek či ľudského tela, ktorým sme sa až tak nevenovali, bolo celkom ťažké a zabralo mi to asi 2 týždne. Biológiu som sa učila najmä zo súhrnných poznámok, prečítala som učebnice a informácie som si ešte dopĺňala aj z knihy zmaturuj z biológie od Benešovej, ktorú celkom odporúčam, ale učiť sa iba z nej, to by asi nešlo. S chémiou to bolo podobné, ale tu som už knihu zmaturuj až tak nevyužila, teda skoro som sa do nej nepozrela, poznám ľudí, ktorí sa z nej učili a vzhľadom na ich vedomosti ju ani veľmi neodporúčam. Pri tomto predmete som sa zamerala viac na vypracovávanie si jednotlivých maturitných tém a spisovala som súhrnné výpisky a takto sa mi darilo to lepšie pochopiť. Na organiku som využila knihu z knižnice od Beáty Brestenskej a Viery Lisej. Počas akademického týždňa som sa tiež neučila deň - noc. Vždy som sa učila tak maximálne 3 hodiny, potom som si dala menšiu pauzu, niečo som zjedla, trochu sa odreagovala a až potom som pokračovala v učení, to bol totiž maximálne dlhý čas, počas ktorého som dokázala udržať dostatočnú pozornosť,poobede som vždy vybehla aspoň na hodinu na prechádzku a neučila som sa v jeden deň viac ako 2 predmety. Neučila som sa dlhšie ako do ôsmej večera a snažila som sa ísť spať maximálne o desiatej, aby som sa, čo najlepšie vyspala, keďže som sa každý deň snažila vstávať už o šiestej, aby som sa od siedmej mohla začať učiť. Ak ste však naopak skôr nočné typy, je na vás, ako si svoj denný harmonogram rozvrhnete.
No a po akademickom týždni, prišiel deň D. Pravdaže, ako každý som šalela, že nič neviem, nič si nepamätám, ale viac-menej som sa už nesnažila extrémne dohánať vedomosti, ktorými som si nebola úplne istá, radšej som sa snažila sústrediť na to, čo už viem a nepremýšľať nad tým, čo si asi vytiahnem, ani si priťahovať tú pravú tému či strachovať sa, že si vytiahnem niečo, v čom nie som úplne doma.
Maturovala som 2 dni. Prvý deň som mala chémiu a angličtinu, predmety, ktorých som sa najviac bála, dopadli však veľmi dobre a pri odpovedi som sa cítila celkom sebaisto. Biológia a slovenčina pre mňa boli psychicky oveľa väčší Mordor. Možno preto, že tieto predmety najviac milujem a nechcela som spraviť nejakú chybu, naopak som si ich chcela riadne obhájiť. Čo sa mi nakoniec, našťastie tiež podarilo, aj keď som na seba naštvaná, že som nebola dostatočne sebaistá a trochu som sa nechala prevalcovať emóciami.
Ďakujem Bohu a všetkým anjelom, ktorí pri mne stáli, že na všetkých štyroch predmetoch som mala obrovské šťastie na fakt dobré otázky.
Keď sa teraz za celou tou parádou spätne obzriem, musím povedať, že to nebolo vôbec také hrozné, ako som si myslela, učila som sa možno viac, než bolo potrebné, ale neberiem to ako zbytočnosť, pretože vedomosti sa mi zídu v živote i v ďalšom štúdiu. Profesori boli naozaj milí a snažili sa nám pomáhať, tie monštrá, ktoré nás celý posledný ročník strašili, dohovárali a trápili nás písomkami a skúšaním sa premenili na milých, až priateľských ľudí, ktorí sa tvárili, že si s nami prišli prosto za zelený stôl len pokecať, nie vyždímať z nás život. Takže, ak sa počas štúdia dôsledne pripravujete a systematicky, pravidelne učíte alebo sa do zošitov aspoň sem-tam pozriete a aspoň počas akademického týždňa sa do toho trochu pozriete, myslím si, že sa nemáte čoho báť. Nedám vám žiadne spešl rady, ako sa zavďačiť profesorom, keďže sa nepatrím medzi extrovertných riťolezov a počas celého štúdia som sa nemohla spoľahnúť na nič iné, len na vlastné vedomosti, ale jedna rada odo mňa na záver znie, ak to nechcete mať na maturite fakt svinsky ťažké, neznepriateľte si žiadne z profesorov, najmä tých, ktorí vás na tej mature majú reálne skúšať a snažte sa na hodinách dávať aspoň trochu pozor a pri odpovedi neprestaňte rozprávať, profesor nesmie povedať viac ako vy, aspoň sa snažte tváriť, že to viete, potom zaiste nedostanete horšiu známku ako 3. :)
Vaša Lili.
Niekoľko týždňov dozadu som bola ešte presvedčená, že tento moment nikdy nenastane. V kútiku duše som mala strach, že pred maturitnou komisiou nebudem zo seba schopná vydať ani hlások, strelia mi päťku a mňa to zrujnuje tak, že sa mi zrúti celý život a ja ho už nebudem schopná znova zlepiť naspäť.
Nešlo by ani tak o to, že by som daný predmet alebo rovno všetky predmety musela ešte raz opakovať, ale skôr o ten neúspech a sklamanie, ktoré by som tým sama sebe spôsobila. Ako sa poznám, v takomto prípade, by som nebola schopná sa už sama sebe pozrieť do očí a už vôbec nie sa v septembri postaviť pred ľudí, ktorí boli svedkami mojej porážky.
Moje katastrofické predstavy sa však našťastie nestali skutočnosťou. Podarilo sa mi, aspoň čiastočne, zachovať chladnú hlavu a z každého predmetu preukázať nadobudnuté vedomosti, aj keď som presvedčená, že by som to dokázala ešte o čosi lepšie, len mať tak omnoho viac guráže, sebavedomia a menej sa báť.
Každopádne, ako všetci vieme, maturita, minimálne u nás, má dve časti. Písomnú a ústnu. Za seba musím povedať, že som sa písomnej bála oveľa viac než ústnej. Na písomnej, externej i internej časti, ste odkázaní len sami na seba, ak vám niečo v tom strese vypadne, máte smolu, nikto vás nenakopne, nenašepká, ani nedoplní. Neviete, čo presne od toho môžete čakať, aké otázky vám tam ´´Núcemáci´´ trepnú, aké budú na teste texty na čítanie s porozumením a ak sa cítite slabí z angličtiny, hlavne pri odposluchu, čo za nahrávky si na vás pripravia. Ja som sa na písomnej bála asi najviac práve toho. Keď sme robili na hodinách počúvanie, často som mala problémy tomu aspoň trochu porozumieť. Britský prízvuk mi až taký problém nerobí, ale americký či austrálsky, to je už iná káva.
No ale poďme pekne poporiadku.
Na písomnú maturitu sme sa pripravovali jednak na hodinách slovenčiny a angličtiny v škole a jednak som sa samozrejme učila aj doma. Čo nám tento rok hralo do karát, bol fakt, že pred písomnou maturitou sme mali akoby akademický týždeň, tak ako pred ústnou. Totižto, jarné prázdniny vyšli presne týždeň pred termínom maturít. Čo sa slovenčiny týka, pomohlo mi, že som si v štvrtom ročníku navolila aspoň seminár z literatúry. Tým, že som maturovala z chémie a biológie, ktoré mi zabrali 14hodín z 18, ktoré som mala k dispozícii na voliteľné predmety, mohla som si vybrať už len 2 ďalšie semináre. Vedela som, že hodiny konverzácie z angličtiny sú pre mňa nevyhnutnosťou, a tak som sa snažila si rozhodnutie o výbere posledného seminára premyslieť skutočne dôsledne. Jednou z možností bola fyzika, no keďže som si bola istá, že na medicínu sa hlásiť nebudem a nechystám sa ísť ďalej študovať do Čiech, túto možnosť som rýchlo zavrhla, vzhľadom k tomu, že fyzika nie je jedným z mojich obľúbených predmetov. Rozhodovala som sa preto medzi seminárom zo slovenského jazyka, tzv. SSJ, a seminárom z literatúry, LSE. Nakoniec som si zvolila LSE, pretože z literatúry je toho učiva nad mraky a naopak zo slovenčiny mi prišlo, že toho mám v poznámkach akosi málo a že si to stihnem prejsť aj sama. Svoju voľbu som ani na chvíľu neoľutovala. Všetky predmety, ktoré som mala v rozvrhu, boli pre mňa prínosné a vďaka tomu som sa konečne po 3 ukrutných rokoch plných matiky, fyziky, dejepisu či občianskej náuky každé ráno do školy aj naozaj tešila. Zvolila som si svoje najobľúbenejšie predmety a aj keď išlo asi o najťažšiu kombináciu, čo sa nárokou na pochopenie a zapamätanie si rôznych pojmov týka, nedokážem si predstaviť, že by som maturovala z akýchkoľvek iných predmetov.
Každopádne, nedokážem slovami opísať, aká som šťastná, že maturita z matematiky pre nás nebola povinná. Ja som totiž ten typ študenta, ktorého ostatní berú možno ako šprta, aj keď to nie je úplne výstižné. Nie som človek s nafukovateľnou pamäťou a naopak, zabúdam hrozne rýchlo. Ak nejaké učivo nepochopím, nie som schopná sa ho dôkladne naučiť, ak sa mi to aj podarí, veľmi rýchlo všetko zabudnem. Avšak matematika nebola nikdy mojou doménou. Na gymnáziu som mala zo všetkých písomiek vždy jednotky, maximálne dvojky, no matematika to bola moja nočná mora. Keď sme preberali geometriu, goniometriu a ja neviem, čo všetko, potvrdila som si, že moja schopnosť vizualizácie a priestorového vnímania je na bode mrazu. Občas som pokojne schytala aj štvorku a z polročných písomiek som lepšiu známku ako 3 dostávala skutočne len sporadicky. 2 na vysvedčení sa mi podarilo vždy nejak naškriabať len z milosti. :) Keby som teda mala z matematiky maturovať, zaiste by som si buď vytrhala všetky vlasy alebo by som skočila z najbližšieho mosta.
Vráťme sa však späť k priebehu mojich príprav na túto dôležitú skúšku.
Počas týždňa pred písomnými maturitami to vyzeralo asi tak, že som si urobila plán na jednotlivé dni. Ak si myslíte, že som sa učila nepretržite od nevidím do nevidím, ste na omyle. Mojou ´´výhodou´´ však bolo, že som sa pilne učila celé 4 roky a čo sa týka slovenčiny, veľa som si pamätala ešte aj zo základnej školy, kde som mala šťastie na naozaj dobré učiteľky a inak tomu nebolo ani na gymnáziu, kde nás učila triedna profesorka. Slovenčina bola vždy jedným z mojich obľúbených predmetov, čítala som všetky povinné diela, až na Jozefa Maka a Statky Zmätky, ktoré sa mi nakoniec stali osudnými. :D Čo sa týka toho môjho plánu, vyzeral asi tak, že prvý deň som si naplánovala zopakovať si celú literatúru, druhý deň som si prešla povinné čítanie, teda všetky obsahy, autorov, charakteristiky diel, tretí deň bola na programe slovenčina a zvyšné dva dni som venovala angličtine. Cez víkend som si už urobila len nejaké staré maturitné testy, tuším, že 2 z každého predmetu a v pondelok, teda deň pred slovenčinou, som zostala doma a veľa som oddychovala, aby som hlave dala priestor všetky informácie spracovať.
Pred samotnými testami som bola hrozne nervózna. Verila som, že slovenčinu nejak dám, veď mi je srdcu blízka, no z angličtiny som mala úplne opačný pocit. Vôbec sa mi na ten test ani nechcelo ísť a neverila som, že by som mohla dosiahnuť aspoň tých prepotrebných 33%.
Ešte som zabudla podotknúť, že anglickú gramatiku som si opakovala s knihou YES - gramatika / cvičebnica (neviem presný názov) a myslím, že mi to celkom aj pomohlo, najmä pri tvorení slov, rovnako ako mi pomohla aplikácia Duolingo, ktorú si môžete zdarma stiahnuť do mobilu. Tá bola pre mňa prínosná najmä pri učení sa predložiek, ktoré som si vďaka srandovným vetám, ktoré sú v Duolingu samozrejmosťou, celkom dobre zapamätala.
Vráťme sa však k priebehu testov. Dôkazom toho, že som bola nervóznejšia než nervózna je fakt, že som sa pomýlila už pri vypisovaní hlavičky a to ako na slovenčine, tak aj na angličtine. V prvom prípade som zle vyplnila pohlavie :D a v druhom som si poplietla čísla v kóde školy. Nikomu to neprajem, pretože vás to už na začiatku totálne vyvedie z miery. Ďalším problémom pre mňa bolo dokázať sa sústrediť. Ak by sa ma pýtali nejaké vedomostné otázky, bolo by to v pohode, no dôjsť na to, čo je hlavnou myšlienkou prečítaného textu alebo v tomto texte niečo vyhľadať, to už také ľahké nebolo. Po oboch testoch som sa cítila pomerne nanič. No snažila som sa nedovoliť negatívnym myšlienkam prevalcovať ma a svoju pozornosť som orientovala na ďalšiu časť testu, ktorou bol sloh. V medzere medzi jednotlivými časťami som sa rozhodla neopustiť budovu školy. Radšej som si jedlo zabalila so sebou a ešte som si prešla body, ako majú vyzerať jednotlivé slohové útvary. Jednoznačne vám ale odporúčam vziať si dostatočné zásoby vody a jedlo, ktoré vás dostatočne zasýti, no zároveň nezaťaží žalúdok, premýšľanie zožere hrozne veľa energie a okrem toho, potrebujete sa sústrediť na niečo úplne iné ako na škŕkajúci žalúdok. Za seba musím povedať, že správne zvolené jedlo mi neskutočne pomohlo a zohrávalo veľkú úlohu v tom, ako som celé maturity zvládla.
Na slohoch z oboch jazykov som si dala veľmi záležať. Využila som všetok čas, ktorý som mala k dispozícii a vyplatilo sa. Z oboch som mala nakoniec jednotky a pritom z angličtiny som mávala väčšinou vždy 2. No stačí sa správne koncentrovať a zrazu človek ani nerobí toľko chýb a myšlienky sa roja jedna báseň.
Našťastie, na ústnu maturitu som išla s tým, že oba testy aj slohy som spravila, aj keď angličtina ma mátala ešte dlhý čas potom, ako som test dopísala. Reálne som prerevala niekoľko dní a prebdela niekoľko nocí, čo som sa sužovala, že som to proste nespravila a premýšľala som nad tým, čo budem potom v tom prípade robiť. Samozrejme to bolo zbytočné a aj keď výsledok nebol nijak závratne skvelý, podarilo sa mi prekvapiť samú seba.
Okamžite po skončení písomných maturít som sa začala venovať biológii a chémii. Povedala som si, že slovenčinu a angličtinu sa budem učiť už len to, čo bude práve nevyhnutné do školy a k väčšiemu opakovaniu sa vrátim až cez akademický týždeň. Mala som v pláne mať zo zvyšných dvoch predmetov všetko zopakované do začiatku akademického týždňa, to sa mi nakoniec až tak úplne nepodarilo, no nebola to žiadna tragédia. Učenie biológie sa mi totiž trošku pretiahlo, pretože zapamätať si všetko okolo rastliniek či ľudského tela, ktorým sme sa až tak nevenovali, bolo celkom ťažké a zabralo mi to asi 2 týždne. Biológiu som sa učila najmä zo súhrnných poznámok, prečítala som učebnice a informácie som si ešte dopĺňala aj z knihy zmaturuj z biológie od Benešovej, ktorú celkom odporúčam, ale učiť sa iba z nej, to by asi nešlo. S chémiou to bolo podobné, ale tu som už knihu zmaturuj až tak nevyužila, teda skoro som sa do nej nepozrela, poznám ľudí, ktorí sa z nej učili a vzhľadom na ich vedomosti ju ani veľmi neodporúčam. Pri tomto predmete som sa zamerala viac na vypracovávanie si jednotlivých maturitných tém a spisovala som súhrnné výpisky a takto sa mi darilo to lepšie pochopiť. Na organiku som využila knihu z knižnice od Beáty Brestenskej a Viery Lisej. Počas akademického týždňa som sa tiež neučila deň - noc. Vždy som sa učila tak maximálne 3 hodiny, potom som si dala menšiu pauzu, niečo som zjedla, trochu sa odreagovala a až potom som pokračovala v učení, to bol totiž maximálne dlhý čas, počas ktorého som dokázala udržať dostatočnú pozornosť,poobede som vždy vybehla aspoň na hodinu na prechádzku a neučila som sa v jeden deň viac ako 2 predmety. Neučila som sa dlhšie ako do ôsmej večera a snažila som sa ísť spať maximálne o desiatej, aby som sa, čo najlepšie vyspala, keďže som sa každý deň snažila vstávať už o šiestej, aby som sa od siedmej mohla začať učiť. Ak ste však naopak skôr nočné typy, je na vás, ako si svoj denný harmonogram rozvrhnete.
No a po akademickom týždni, prišiel deň D. Pravdaže, ako každý som šalela, že nič neviem, nič si nepamätám, ale viac-menej som sa už nesnažila extrémne dohánať vedomosti, ktorými som si nebola úplne istá, radšej som sa snažila sústrediť na to, čo už viem a nepremýšľať nad tým, čo si asi vytiahnem, ani si priťahovať tú pravú tému či strachovať sa, že si vytiahnem niečo, v čom nie som úplne doma.
Maturovala som 2 dni. Prvý deň som mala chémiu a angličtinu, predmety, ktorých som sa najviac bála, dopadli však veľmi dobre a pri odpovedi som sa cítila celkom sebaisto. Biológia a slovenčina pre mňa boli psychicky oveľa väčší Mordor. Možno preto, že tieto predmety najviac milujem a nechcela som spraviť nejakú chybu, naopak som si ich chcela riadne obhájiť. Čo sa mi nakoniec, našťastie tiež podarilo, aj keď som na seba naštvaná, že som nebola dostatočne sebaistá a trochu som sa nechala prevalcovať emóciami.
Ďakujem Bohu a všetkým anjelom, ktorí pri mne stáli, že na všetkých štyroch predmetoch som mala obrovské šťastie na fakt dobré otázky.
Keď sa teraz za celou tou parádou spätne obzriem, musím povedať, že to nebolo vôbec také hrozné, ako som si myslela, učila som sa možno viac, než bolo potrebné, ale neberiem to ako zbytočnosť, pretože vedomosti sa mi zídu v živote i v ďalšom štúdiu. Profesori boli naozaj milí a snažili sa nám pomáhať, tie monštrá, ktoré nás celý posledný ročník strašili, dohovárali a trápili nás písomkami a skúšaním sa premenili na milých, až priateľských ľudí, ktorí sa tvárili, že si s nami prišli prosto za zelený stôl len pokecať, nie vyždímať z nás život. Takže, ak sa počas štúdia dôsledne pripravujete a systematicky, pravidelne učíte alebo sa do zošitov aspoň sem-tam pozriete a aspoň počas akademického týždňa sa do toho trochu pozriete, myslím si, že sa nemáte čoho báť. Nedám vám žiadne spešl rady, ako sa zavďačiť profesorom, keďže sa nepatrím medzi extrovertných riťolezov a počas celého štúdia som sa nemohla spoľahnúť na nič iné, len na vlastné vedomosti, ale jedna rada odo mňa na záver znie, ak to nechcete mať na maturite fakt svinsky ťažké, neznepriateľte si žiadne z profesorov, najmä tých, ktorí vás na tej mature majú reálne skúšať a snažte sa na hodinách dávať aspoň trochu pozor a pri odpovedi neprestaňte rozprávať, profesor nesmie povedať viac ako vy, aspoň sa snažte tváriť, že to viete, potom zaiste nedostanete horšiu známku ako 3. :)
Vaša Lili.
Komentáre
Zverejnenie komentára