Seriál : Objav so mnou Slovensko

Banská Štiavnica a okolie II

V minulom článku o Banskej Štiavnici som vám sľúbila pokračovanie, taký dodatok o tom, čo sa dá ešte navštíviť v jej blízkom okolí.
Tak teda, tu sú 2 tipy : kúpele Sklené Teplice a obec Svätý Anton s poľovníckym kaštieľom a rančom Nádej pre všetkých milovníkov koní.

Sklené Teplice

Kúpele Sklené Teplice ponúkajú vnútorné i vonkajšie bazény s termálnou vodou, vonkajšie kúpalisko bolo ešte zatvorené a nepodarilo sa mi nájsť presnejšie informácie, kedy a či vôbec sa bude otvárať. Preto, ak sa rozhodnete pre návštevu, skontrolujte si aktuálnu situáciu na stránkach kúpeľov.
Termálna voda, ktorá tu vyviera, sa využíva na liečbu zvonka i zvnútra, to znamená, že okrem kúpania sa, ju môžete aj piť. Má blahodarné účinky najmä na pohybový aparát, nervovú sústavu, ale i trávenie. Obsahuje predovšetkým horčík a vápnik, ale i fosfor, síru, železo a mnohé iné významné biogénne prvky.
Môžete tu nájsť napríklad soľnú jaskyňu, sauny, bazény s horúcou termálnou vodou, banský kúpeľ, ale i špeciálny jaskynný kúpeľ v 42°C vode s názvom Parenica.
Okolie kúpeľov je skutočne malebné. Všade navôkol sa týčia nádherné stromy a vy sa môžete prechádzať v ich tieni a oddýchnuť si v týchto horúcich dňoch od neustále páliaceho slnka. 
Každopádne, tá ´´rotunda´´( Kursalón), ktorú môžete vidieť na obrázku, by mala slúžiť ako recepcia pre hostí, ktorí sa chcú v kúpeľoch ubytovať a zároveň si tu každý návštevník môže oddýchnuť a vychutnať kávičku či koláčik.
My sme sa ocitli v akejsi staršej a menej honosnej časti kúpeľov. Chceli sme si ísť niekam zaplávať, a tak sme si našli akýsi bazén Thermal v kúpeľnom dome Thermal a bez toho, aby sme vedeli, o čo ide, sme si zakúpili vstup na hodinu a čakali sme, čo z toho nakoniec vzíde. Vstup do bazéna je každú polhodinu, bolo super, že na náš vstup nečakal nikto okrem nás takže, keď sme tam prišli, ešte tam boli ďalší dvaja návštevníci, ale tí už po chvíli odišli a následne sme tam ďalšiu polhodinu boli úplne samy. Bazén nebol veľmi veľký, na plávanie to až tak nebolo, no mňa to neodradilo a niekoľko dĺžok som si predsa len strihla. Voda mala okolo 34°C, čo je dosť Mordor, najmä, keď aj vonku je tak nejak podobne. Nabudúce by sme si vybrali asi skôr banský kúpeľ, čo je bazén 7X8m a využíva sa na vodný telocvik a ako plavecký bazén, no myslím si, že tento mu bol dosť podobný, len o niečo zašlejší. 
Vnútri som nefotila, no dám vám sem pre predstavu aspoň fotky, ktoré som stiahla z netu...

Thermal

Banský kúpeľ

Svätý Anton

 

Kaštieľ Svätý Anton, opäť obklopený nekonečnou prírodou a zeleňou. V okolitom parku / lesíku sa môžete prechádzať do aleluja. Môžete si posedieť na lavičke pri jazierku za kaštieľom alebo na nádvorí pri fontáne.

 Vnútrajšok kaštieľa nie je nijak mimoriadne honosný a pôsobí pomerne zašlo, no jednoznačne sa oplatí ho vidieť, pred vstupom máte dve možnosti. Môžte si zvoliť veľký alebo malý okruh. Odporúčam vybrať si ten veľký, pretože rozdiel v cene je viac-menej nepatrný a tá časť kaštieľa, ktorú vám ukážu pri veľkom okruhu je neporovnateľne krajšia (teda aspoň z môjho pohľadu).
Nebudem vám to tu už viac ´´spojlovať´´, choďte si to prezrieť na vlastné oči.

Po prehliadke kaštieľa, ktorá trvala takmer dve hodiny, nám vyhladlo, preto sme sa rozhodli ísť sa naobedovať na neďaleký ranč, ktorý sme navštevovali veľmi často, keď som bola malá a ktorý som ako malé dieťa milovala a zakaždým som sa tu vozila na koníkoch. 

Hovorím o ranči Nádej a reštaurácii u Starkej. Ranč sa nachádza nejakých 300m od hlavnej cesty a síce sme sa museli v otrasnej páľave štverať do mierneho kopca, zvládli sme to peši úplne bez problémov. 

Reštaurácia ponúka každý pracovný deň denné menu od 11-tej do 14-tej. My sme prišli tesne pred druhou, ale mali sme šťastie a čo to z menu ešte mali. Dali sme si polievku a ako druhé som ja zvolila kuracie rizoto z menu a mamina kuraciu pečeň na cibuľke z jedálneho lístka. Jedlo bolo chutné, aj keď od polievky, paradajkovej s kapustou, som čakala niečo iné, bola to taká paradajkovejšia kapustnica s na mňa až príliš štipľavou klobásou, ale dobrá. Rizoto bolo chuťovo výborné, aj keď nešlo o nejakú vysokú gastronómiu, ale práve to bolo na tom to čarovné, že to bolo prosto ako od babičky alebo mamičky a na nič sa to nehralo. Porcie boli naozaj veľké, takže som to ani nedokázala celé dojesť a cena za menu (dúfam, že netrepem) 3,5€. Okrem toho tu robia aj halušky, pirohy, palacinky, takže každý si tu snáď nájde to svoje.

Po obede som si samozrejme neodpustila návštevu koníkov na paši a tu je niekoľko fotiek z tohto nádherného prostredia.

Po menšej prechádzke sme sa už vybrali rovno na autobus do Zvolena a odtiaľ vlakom domov.

Na tento krásny výlet budem ešte dlho spomínať a na dlho sa mi zapíše nie len do pamäti, ale i hlboko do srdiečka.

Všetky tieto miesta vám vrelo odporúčam navštíviť, stojí to totiž za to!

Lili